Ahoj, volám sa Martin a chcel by som ti povedať o tom, ako som bol oslobodený od závislosti na počítačových hrách. Pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny, kde sme každú  nedeľu chodili do kostola, ale osobitný vzťah s Bohom som nemal. Ako väčšinu  13 ročných mladých chlapcov, aj mňa lákali počítáčové hry. V časoch ked som, ešte nemal doma žiadnu hernú konzolu ani počítač, som spoznal chlapca, ktorý mal doma hernú konzolu. Patril som skôr k introvertom a nájsť si priatela, nebolo pre mňa také ľahké. Preto, keď som spoznal toho kamaráta snažil som si udržať s ním priateľstvo. Trávil som sním veľa času. Lenže všetok voľný spoločný čas sme strávili spolu hraním počitačových hier. Mne sa to hneď veľlmi zapáčilo. Časom som začal chodiť ku kamarátovi nie kvôli priateľstvu, ale kôli hraniu hier. A ked mi rodičia kupili vlastný počítač, prestal som sa úplne stretávať s ľudmi a všetok svoj čas som trávil vo virtuálnom svete s virtuálnymi priateľmi. Zo školy som hneď utekal domov za počítač a odišiel som od neho opäť až keď bolo treba ísť spať od únavy, alebo ísť do školy.  Raz ma cestou zo školy zastavil spolužiak a zavolal ma na evanjelizačný Kurz Alpha. Ani neviem prečo, ale rozhdol som sa tam ísť. Hneď od prvého stretnutia sa mi tam zapáčilo. Ako som postupne prechádzal tým kurzom, spoznával som nových reálynych ľudí aj samotného Boha. Od ľudí som cítil veľké prijatie a časom ma pozvali aj do spoločenstva, kde som  vstúpil a rozvíjal svoj osobný vzťah s Bohom. Od toho času sa stal Boh a spoločenstvo mojou "závislosťou" a už vôbec som nemal potrebu hrávať počítačové hry a žiť vo virtuálnej realite. Vďaka Bohu som spoznal spoločenstvo a skutočnú realitu tohto života, ktorá spočíva v indentite milovaného Božieho dieťaťa. 

On videl moju neslobodu a tak veľmi mu na mne záležalo, že aj keď som nežiadal o pomoc on neváhal ma oslobodiť zo slepoty a okov, ktoré ma spútavali. Boh je dobrý, jeho milosrdenstvo je večné a jeho vernosť trvá z pokolenia na pokolenie.